Choď na obsah Choď na menu
 


Vývoj tvaru lebky a čeľustí mačky

1. 1. 2009

Vývoj tvaru lebky a čeľustí mačky

Výskumom sa zistilo, že tvar lebky a čeľustí šabľozubých mačkovitých šeliem a moderných dnešných mačiek sa v priebehu evolúcie vyvíjal pod vplyvom rôznych faktorov a obom skupinám sa vyvinuli veľmi odlišné spôsoby zabíjania.

Mačací druh zahrňuje niektorých z najviac špecializovaných mäsožravcov v histórii cicavcov, ktorí jedia výlučne mäso. Mačací druh sa skladá z dvoch hlavných podskupín: z mačkovitých šeliem - zahrňujúcich všetky moderné druhy a šabľozubých mačkovitých šeliem, ktoré už všetky vyhynuli. Kostry oboch skupín vyzerajú podobne, ale ich lebky sú pozoruhodne rozdielne a naznačujú, že členovia oboch skupín podstúpili výrazne odlišný spôsob zmeny v dravca v priebehu evolúcie.

Anatomické rysy šabľozubých mačkovitých šeliem sú často výrazne odlišné od rysov moderných mačiek. Avšak nové technológie anatomického porovnávania využívajú metódy, ktoré umožňujú ľahšie a detailnejšie porovnanie anatómie celej lebky a čeľustí, čím významne prispievajú k pochopeniu evolúcie celého mačacieho druhu.

Vyšlo najavo, že moderné mačky majú úplne odlišne vyzerajúcu lebku, v závislosti na veľkosti mačky. Malé mačky majú pomerne skrátenú, vysokú a klenutú lebku, zatiaľ čo lebka veľkých mačiek (napr. levy, tigre či leopardy) je predĺžená a obdĺžniková. Predtým boli tieto kritéria používané k rozdeleniu moderných mačiek na dve odlišné podskupiny- malé a veľké mačky. Avšak žiadne podskupiny neexistujú a aktuálny tvar lebky poukazuje na postupný prechod z malých druhov na veľké.

Najsilnejším evolučným faktorom ovplyvňujúcim tvar lebky modernej mačky bola zrejme potreba riadiť silu a presnosť smrteľného uhryznutia bez ohľadu na veľkosť tela. Veľkosť mozgu mačky sa znižuje úmerne k veľkosti tela. Ako mačka rastie, mozog zaberá stále menšiu časť v zadnej časti lebky. To, že sila smrtiaceho uhryznutia so sebou nesie veľké a silné svaly čeľustí, kladie striktné limity na tvar lebky. Z toho vyplýva, že veľké mačky potrebujú predĺženejšiu lebku s veľkým počtom svalov, aby im umožnili uštedriť koristi veľmi silné smrtiace uhryznutie.

Šabľozubé mačkovité šelmy boli podrobené veľmi odlišným evolučným riadiacim faktorom. Dôležitým faktorom, ktorý riadil ich evolúciu, sa zdá byť potreba vykonať presné smrteľné uhryznutie na krku veľkej koristi, ktoré ich rýchlo usmrtí. To viedlo k významnej reorganizácii tvaru celej lebky a čeľustí. Vyspelé šabľozubé mačkovité šelmy mali úplne odlišný tvar lebky a čeľustí v porovnaní s modernými mačkami a tiež sa veľmi líšili od viac primitívnych šabľozubých mačkovitých šeliem, ktoré mali menšie očné zuby. Tým sa ale obetovala ohromná sila uhryznutia.

Primitívne šabľozubé mačkovité šelmy boli vybavené silnými smrtiacimi uhryznutiami, zhruba zrovnateľne silnými aké majú dnešné mačky rovnakých rozmerov. Takýto vražedný štýl je pravdepodobne veľmi efektívny pri rýchlom zabíjaní veľkých koristí a bolo to výhodné v súťaži veľkých predátorov.

Bohužiaľ toto pravdepodobne spôsobilo, že mačkovité šelmy vyvinuté zo šabľovitých mačkovitých šeliem lovili iba limitovaný počet veľkých druhov, čo zvyšovalo riziko ich vyhynutia, pokiaľ došlo v ekosystéme k výrazným zmenám alebo sa sám ekosystém menil veľmi rýchlo.

Zaujímavé je, že moderné leopardy sú anatomicky podobné primitívnym šabľovitým mačkovitým šelmám, čo by mohlo znamenať, že by sa mohli v priebehu času stať šabľozubými.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.